Keramika má v ľudovom výtvarnom prejave na Slovensku významné miesto. V širokom okolí je známa majolika z juhozápadného Slovenska. Pukanecká, ľubietovská, pozdišovská, alebo oravská hrnčiarska produkcia sú tiež rovnako pozoruhodné. Koncom 19. stor. vymizla z povedomia vzácna hrnčiarska škola, ktorú tvorili majstri v obciach Prenčov, Beluj a Baďan. Označuje sa ako belujská hrnčina, nielen podľa obce Beluj, ale aj podľa bielej hlinky používanej ako základ povrchu výrobkov. Túto belujskú hrnčiarsku tradíciu výroby som sa pokúsil oživiť po predchádzajúcej príprave. Navštívil som obce Prenčov a Beluj a preštudoval som fondy múzeí a zberateľov. Pomohla mi aj publikácia Marty Turzovej – Belujské hrnčiarstvo. Pôvodné vzory a farebnosti starých majstrov som sa snažil vyhľadať v ešte neúpadkovej forme z konca 18. a začiatku 19. stor. Moja tvorba stavia na nich a ďalej ich tvorivo rozvíja. Používam pri tom vlastné štylizácie ako aj niektoré prvky z ostatných hrnčiarskych a džbánkarských dielní. Belujská hrnčina má základný črep z červenice, povrch je pokrytý bielou hlinkou. Do nej sú ryté kontúry výzdoby, plôšky sú potom maľované farebnými hlinkami (červená, tmavohnedá, žltá) a zelenou glazúrou. Povrch je na záver poliaty priehľadnou glazúrou so zeleným nádychom.